Zdravie v SR

Zavádzanie informačných a komunikačných technológií v rámci zdravotníctva patrí nesporne medzi najvýznamnejšie súčasné trendy. Ako bolo spomínané, zároveň však dochádza aj k zmene celkovej paradigmy zdravotníctva, a to k posunu koncentrácie pozornosti od pacienta smerom k občanovi. Do centra pozornosti sa dostáva zdravie občana a manažment všetkých determinantov zdravia. Zároveň boli identifikované štyri úrovne starostlivosti o zdravie. Všetky tieto aspekty sú dôležité z hľadiska definovania priorít a potenciálnych prínosov eHealth.  Z tohto modelu vychádza filozofia informatizácie zdravotníctva.

Stručný opis modelu

Zdravie je najdôležitejšie aktívum, ktoré má zdravotníctvo a následne eHealth podporovať, je zdravie. Zdravie na úrovni individuálnej – občana a na úrovni kolektívnej – spoločnosti ako celku, verejné zdravie. Existuje veľa definícií pojmu „zdravie“. Tento pojem je ťažko jednoznačne uchopiteľný a opísateľný, bez jasných hraníc. Pre účely eHealth vychádzajúc z legislatívnych a procesných aspektov pod pojmom „zdravie“ chápeme stav organizmu, keď nie je v rámci medicínsky dostupných metód vyšetrenia u neho identifikovateľná žiadna diagnóza a nemá subjektívne ťažkosti. Narušením tejto definície sú teda len tie zriedkavé prípady, ak organizmus je v takom stave narušenia, ktorý zatiaľ nebol ako diagnóza odbornou medicínskou obcou chápaný. Aj keď má zdravie nevyčísliteľnú hodnotu, straty spôsobené narušením zdravia občanov majú vyčísliteľné ekonomické dopady. Či už sú to náklady na sociálne dávky počas akútnej choroby alebo invalidity na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, či výpadky z produkcie a príjmov u pracujúcich – týka sa to štátu, aj rodiny pracujúceho. Preto v zmysle novej paradigmy nemožno chápať zdravotníctvo ako nákladový sektor, ale ako jeden z významných produktívnych sektorov národného hospodárstva. Tomu by sa malo prispôsobiť aj finančné ocenenie zdravotníkov.

Determinanty zdravia: zdravie je ovplyvňované viacerými faktormi, ktoré označujeme ako determinanty zdravia. Niektoré faktory sú externé a občanom ťažko priamo ovplyvniteľné, ako je životné a pracovné prostredie. Štát však má legislatívne nástroje na presadzovanie procesu zlepšovania životného aj pracovného prostredia. Ďalšie determinanty sú čiastkovo ovplyvniteľné občanom – ide o faktory sociálne a ekonomické. Aj u týchto determinantov má štát významnú úlohu pri vytváraní priaznivého ekonomického prostredia, pokrytia sociálnych rizík a obmedzovaní chudoby, ako aj nastavenia úrovne garantovanej zdravotnej starostlivosti. Interné, ťažko ovplyvniteľné determinanty zdravia sú genetické faktory. Tie sa môžu týkať dedičnej zmeny genómu (fylogenetická úroveň) alebo nededičnej zmeny genómu (ontogenetická úroveň). Determinanty najviac ovplyvniteľné občanom sú v životnom štýle. Je potrebné poznamenať, že na rozdiel od zatiaľ uvedených determinantov, u ktorých je v rozvinutých krajinách pozitívny vývoj, životný štýl je zhoršujúcim sa determinantom, o čom svedčí napr. masová epidémia nadváhy a obezity, či rastúci rozsah psychických problémov.eHealth poskytne občanom na Národnom zdravotnom portáli čo najviac informácií o jednotlivých determinantoch zdravia a ich možných dopadoch.

Zdravotné potreby: narušenia alebo možné narušenia zdravia vytvárajú u občanov zdravotnú potrebu. Tú možno chápať ako dôvodnú požiadavku na preventívnu, kuratívnu alebo rehabilitačnú starostlivosť vyplývajúcu z objektívne existujúcej alebo vnímanej poruchy zdravia alebo z objektívne existujúceho rizika ohrozenia zdravia.6 Zdravotné potreby sa u občana teda objavujú aj v stave bez subjektívnych obtiaží, ale častejšie v prípade zdravotných problémov. V stave bez subjektívnych obtiaží ide občanovi o prevenciu, alebo o opatrenia smerujúce k „ideálnemu zdraviu“ – typickým príkladom sú kozmetické chirurgické úpravy tváre, pŕs u žien, fitnes, wellness a ďalšie aktivity. V prípade zdravotných problémov občana je u neho niekoľko skupín zdravotných potrieb a podľa nich je poskytovaná príslušná zdravotná starostlivosť. eHealth poskytne občanovi dostatok informácií v rozhodovacom procese pri snahe o naplnenie zdravotných potrieb.

Úrovne starostlivosti o zdravie občanov

Prvá úroveň starostlivosti o zdravie (individuálna) je realizovaná na úrovni samotného občana alebo jeho najbližších. Je to napr. vyhýbanie sa fyzickému ohrozeniu, samoošetrenie malých zranení, u niektorých aj zdravý štýl života. Potenciál rozvoja prvej úrovne je najmä v oblasti prevencie prostredníctvom zdravého životného štýlu. Paradoxne v mnohých vyspelých krajinách je viditeľný úpadok prvej úrovne starostlivosti u širokých vrstiev obyvateľstva charakterizovaný obezitou, nedostatkom fyzického pohybu, fajčením, alkoholom, drogami. Cieľom eHealth v tejto oblasti je poskytnúť dostatok informácií, podporovať zdravý životný štýl a Národné preventívne programy prostredníctvom Národného zdravotného portálu.

Druhá úroveň starostlivosti o zdravie je realizovaná na úrovni komunitnej starostlivosti o zdravie či vzájomnej pomoci medzi občanmi napr. vo forme charity, vytvárania pacientskych združení, virtuálnych komunít. Môže byť realizovaná v adresnej a neadresnej forme. Aj tu eHealth vie významným dielom prispieť najmä pri poskytovaní informačnej podpory jednotlivým aktivitám, združeniam a komunitám.

Tretia úroveň starostlivosti o zdravie (profesionálna) je realizovaná na základe deľby práce v spoločnosti, kde vznikli profesie a organizačné štruktúry, ktoré sa venujú adresne profesionálnej starostlivosti o zdravie iných občanov. Ide o oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len osoba), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,  šetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Cieľom eHealth je podporiť informačnými a komunikačným technológiami všetky činnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Štvrtá úroveň starostlivosti o zdravie (verejná) je realizovaná neadresne, na úrovni verejného zdravia prostredníctvom verejného zdravotníctva. Verejné zdravotníctvo je systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, kde verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany a podpory zdravia a ekonomickej úrovni spoločnosti. Aj v tejto oblasti vie eHealth výrazne zvýšiť účinnosť informovanosti občanov, zdravotníkov a ďalších subjektov prostredníctvom Národného zdravotného portálu.

Zdravie je jediná hodnota uznaná všetkými

Zdravie je jeden z najdôležitejších predpokladov kvality života a jednou z najvyšších hodnôt pre našich občanov. Preto zdravie vyžaduje zvýšenú pozornosť tak zo strany jednotlivca, ako aj zo strany celej spoločnosti. Zameranie zdravotníctva v zmysle novej paradigmy Európskej únie sa presúva od liečenia pacienta na komplexnú starostlivosť o zdravie občana a manažment všetkých determinantov zdravia, nielen zdravotnej starostlivosti. Tá je síce významnou, ale nie jedinou formou starostlivosti o zdravie. Pri napĺňaní tohto poslania stojí zdravotníctvo pred mnohými výzvami, medzi ktoré patria vysoká miera zadĺženosti sektora, rýchlejší nárast požiadaviek na objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti v porovnaní s rastom disponibilných zdrojov, otvárajúce sa nožnice medzi možnosťami špičkovej medicíny a dostupnými zdrojmi v rámci zdravotníctva financovaného z verejných aj privátnych zdrojov, nedostatočná reprodukcia personálnych zdrojov, nahrádzanie sociálnych služieb zdravotnými, rozpad medzigeneračnej solidarity, vznik celoeurópskeho priestoru poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jednou z možných odpovedí na existujúce výzvy je elektronizácia resp. informatizácia zdravotníctva, známa vo svete ako eHealth.
Slovensko má vládou SR schválený Program implementácie eHealth, ktorého realizácia začala v apríli 2010. Zdravotnícky sektor je v súčasnosti jedným z najväčších a najdynamickejších sektorov ekonomiky štátov Európskej únie. V rámci Európskej únie je v sektore zdravotníctva zamestnaných vyše 15 miliónov občanov a zdravotnícke výdavky predstavujú v priemere 8,5 % hrubého domáceho produktu členských štátov. Odhaduje sa, že pri zachovaní súčasného trendu výdavky na zdravotníctvo budú rásť priemerným tempom 4 % za rok (tento rast je rýchlejší ako hospodársky rast štátov Európskej únie, zvlášť v období krízy) a v roku 2020 dosiahnu podiel 16 % na hrubom domácom produkte členských štátov. Tento nárast výdavkov v zdravotníctve, ktorý je možné badať už od osemdesiatych rokov má nasledovné príčiny:

• demografické zmeny, ktoré majú za následok starnutie obyvateľstva a zvyšovanie jeho chorobnosti,
• degradujúce životné prostredie, ktoré má negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva,
• neustály vedecký pokrok v medicíne, ktorý má za následok obrovské rozšírenie možností liečby vrátane nákladných liečebných postupov,
• ľahostajný prístup časti obyvateľstva k svojmu zdraviu, ktorý má za následok nárast výskytu civilizačných chorôb a ďalších problémov súvisiacich s nezdravým životným štýlom.

Nárast podielu výdavkov na zdravotníctvo predstavuje pre krajiny Európskej únie vážny problém.
V snahe riešiť tento problém a neobmedziť pritom kvalitu zdravotnej starostlivosti pre svojich občanov, začali krajiny Európskej únie hľadať cestu znižovania nákladov v zefektívňovaní procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti a ďalších aktivít, ktoré s ním súvisia.

Jeden zo spôsobov znižovania nákladov v zdravotníctve je jeho elektronizácia resp. informatizácia. Informatizácia zdravotníctva sa stala aj časťou stratégie vytvorenia informačnej spoločnosti, známej ako Lisabonská stratégia. Okrem úspory nákladov spočíva význam elektronizácie a informatizácie zdravotníctva aj v zvýšení kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti, v zefektívnení tokov zdravotníckych informácií, ale aj v zlepšení postavenia občana – pacienta v rámci krajiny, ale aj v rámci celej Európskej únie v súvislosti so zvyšujúcou sa mobilitou občanov. Informatizácia zdravotníctva prebiehala v jednotlivých krajinách už dávno pred vznikom Lisabonskej stratégie a predchádzali jej aj spoločné európske programy zamerané na informačné technológie v zdravotníctve. Označenie elektronického zdravotníctva ako eHealth sa začalo používať počas
5. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj v rokoch 1998–2002.
V roku 2003 bol na konferencii ministrov zdravotníctva členských krajín Európskej únie a ďalších európskych krajín vymedzený pojem eHealth ako „používanie moderných informačných a omunikačných technológií pre naplnenie potrieb občanov, pacientov, zdravotníckych pracovníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako aj tvorcov zdravotnej politiky“.

Komentáře nejsou povoleny.