eHealth a telemedicína 11

Zdravotnícke monitorovacie systémy
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
 

Telemedicínske monitorovacie systémy nachádzajú dôležité uplatnenie v rade medicínskych a príbuzných odborov. Už sme sa venovali téme monitoringu obéznych pacientov a spomenuli sme aj monitoring v rámci asistenčných technológií monitoring seniorov v domácich podmienkach. Tentoraz sa zameriame na monitorovacie systémy v zdravotníckych zariadeniach. Tie je možné nájsť na jednotkách intenzívnej starostlivosti alebo na lôžkach ošetrovateľskej starostlivosti. Aký je význam monitorovacích systémov, ich postavenie medzi hlavnými informačnými systémami v zdravotníctve a v neposlednom rade aké sú prínosy v tomto odbore? Týmto otázkam venujeme nasledujúci text. Vznikol v spolupráci pracovísk 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Fakulty informatiky a štatistiky Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Zdravotnícke monitorovacie systémy, niekedy nazývané pacientske monitorovacie systémy alebo tiež skrátene monitorovacie systémy zaznamenávajú životné funkcie pacienta a zároveň vykonávajú ich vyhodnotenie podľa zadaného rozhodovacieho kritéria. Zameriavajú sa na kontinuálne alebo často sa opakujúce klinické hodnotenie pacienta. Majú silnú väzbu na zdravotnícke pomôcky, ktoré sú určené pre priame diagnostikovanie alebo monitorovanie pacientov.

Zariadenia s monitorovacími systémami sú cenovo náročné, je preto dôležité správne zhodnotiť dôvody na ich používanie. Jedným z najdôležitejších dôvodov je možnosť priameho upozornenie na život ohrozujúci stav pacienta. Ďalej systémy slúžia ako zdroj dát pre rozhodovanie o postupoch liečby a ošetrovania. Medzi ďalšie dôvody patrí napríklad bezpečie pacienta, prevencia alebo kontrola kvality starostlivosti o pacienta.Monitorovacie systémy možno rozdeliť do štyroch skupín podľa toho, akú úroveň starostlivosti pacient si vyžaduje:

• kontinuálne dohľad – pacienti umiestnení na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS),

• zvýšená starostlivosť – pacienti ležiaci na štandardných lôžkových izbách,

• štandardná starostlivosť – pacienti na štandardných lôžkových izbách či v ambulantnej starostlivosti,

• fitness – pacienti, ktorí používajú systémy za účelom monitoringu dennej aktivity.

Spokojnosť

Pri hodnotení spokojnosti pacientov s monitorovacími systémami je veľmi dôležitý osobný kontakt personálu s pacientom. Ten je vyžadovaný z dôvodu psychickej podpory v čase choroby. Pre zistenie stavu osobného kontaktu medzi pacientmi a personálom bol realizovaný dotazníkový prieskum. Z neho vyplynulo, že pri jednej návšteve izby trávi zdravotná sestra s pacientom menej než jednu minútu v 72% prípadov. Ide teda len o kontrolu pacienta a podávanie liekov. Od jednej do piatich minút strávi sestra s pacientom v 13% prípadov. 5- 10 minút je to v 12% prípadov a viac ako 10 minút je sestra s pacientom iba v 3% prípadov. Z hľadiska osobného kontaktu sa zdá tento časový interval nedostatočný 79% opýtaných pacientov. 14% čas strávený so zdravotnou sestrou stačí. Vzhľadom na dôležitosť osobného kontaktu medzi pacientmi a personálom je na mieste s týmito číslami niečo robiť.

V prospech monitorovacích systémov hovorí, že neposkytujú výstupy iba na monitory osobných počítačov, ale aj na chytré telefóny alebo tablety. Zdravotnícky personál môže teda sledovať stav pacientov, či už je na sesterne, izbe, či na inom oddelení. Pri takomto spôsobe monitoringu už nie je potrebné neustále prechádzať všetky izby na oddelení a ušetrený čas je možné využiť u pacientov, ktorí potrebujú prednostné starostlivosť.

Bezpečnosť hospitalizovaného pacienta

Najväčším nebezpečenstvom pre pacientov pripútaných na lôžku sú úrazy zapríčinené pádom. V minulosti bola vykonaná štúdia, ktorá preukázala, že pri vstávaní z lôžka nastane 27% pádov a priamo z lôžka spadne 20% pacientov. Monitorovacie systémy sú schopné detekovať tieto okolnosti a mechanizmy pádu.

Väčšina všetkých pádov nastane v noci, kedy je pohyb personálu po oddelení minimálny a riziko neskorého odhalenia zranenia spôsobeného pádom je oveľa väčšia než cez deň. Cez deň sa odohrá iba 20% pádov. Zdravotnícky personál je prítomný len v 15% pádov. Tieto nehody sa stávajú takmer vždy u pacientov s vysokým vekovým priemerom (nad 65 rokov) a títo potom nie sú schopní sami vstať, ani pád nahlásiť či privolať pomoc. Iba necelá polovica pádov je zaznamenaná priamo zdravotníckym personálom, tretina nehôd je nahlásená inými pacientmi z rovnakej izby a len desatina pacientov je schopná privolať si pomoc sama. Analýza ďalej hovorí, že skoro polovica všetkých pádov spôsobí pacientovi úraz, v najhorších prípadoch až smrť. To však našťastie nie je tak časté. Dôsledky zranenia sú o to horšie, čím dlhšia je doba, počas ktorej zdravotnícky personál nevie, že pacient spadol.

Prevencia a vzdelanie pacientov

Monitorovacie systémy sú schopné neustále monitorovať zdravotný stav pacienta, poskytovať veľké množstvo dát a na ich základe predchádzať zdravotným komplikáciám pacienta. Pre tento účel sú dostupné napr. náramky pre meranie celodennej aktivity a ďalšie technológie. Vďaka zpätnej väzbe sa pacient poučí o svojom zdravotnom stave a je schopný reagovať.

Úspory

Čo sa úspor týka, nejedná sa v prípade monitorovacích systémov priamo o finančné prostriedky, ako skôr o zníženie počtu nutných kontrol zdravotníckeho personálu a zníženie ich práce. Uveďme si príklad: priemerná doba, ktorú potrebuje personál na kontrolu jedného pacienta, je asi 1 minúta a 10 sekúnd. Pri počte 29 lôžok na oddelení je celkový čas, potrebný na kontrolu celého oddelenia, 33 minút a 50 sekúnd. Počet nutných kontrol oddelení v zdravotníckom zariadení bez monitorovacích systémov je 3 v priebehu dňa a 2 cez noc. U zdravotníckych zariadení, ktoré používajú monitorovacie systémy je tento počet vždy o jeden menší, teda 2 kontroly cez deň a 1 v noci. Automatických kontrol sú u druhého typu zariadenia stovky, zatiaľ čo u prvého nie je možná žiadna. Keď toto všetko zhrnieme, celkový čas pre kontrolu jedného oddelenia sa vďaka monitorovacím systémom skráti o 64 minút a 40 sekúnd. [Kunstová et al., 2013]

Zdravotnícke monitorovacie systémy prinášajú personálu úsporu času, ktorý by venovali bežným kontrolám oddelenia. Tento čas môže byť využitý efektívnejšie, napríklad starostlivosťou o pacientov, ktorí vyžadujú zvýšenú pozornosť. Podľa výskumu systémy tiež značne zvyšujú bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti o ich zdravie.

MUDr. Leoš Středa, autor diéty StředaForm

Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.  je známy český lekár, docent Univerzity Karlovej v Prahe a držiteľ filipínskeho Rádu Rytierov Dr. José Rizala. Je autorom odborných kníh, lekárskych učebníc, popularizoval zdravú výživu, diéty, chudnutie, eHealth a telemedicínu. Jeho diéta na schudnutie StředaForm patrí k najúspešnejším. Je autorom systému telemedicínského monitoringu a liečby obezity v rámci programu eHealth.

Komentáře nejsou povoleny.