eHealth a telemedicína 13

Nemocničné informačné systémy
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
centrum pro eHealth a telemedicínu 1. lekárskej fakulty UK v Prahe
 

Nemocničné informačné systémy patria k pilierom eHealth. Tento pojem je všeobecný, zahŕňa v sebe tzv. klinické systémy (spočiatku zamerané napr. len na zhromažďovanie kódov výkonov, postupne sa rozšírili na kompletnú dokumentáciu klinických činností), elektronické záznamy o pacientoch, ale aj administratívne systémy, riadenie nemocnice apod. V praxi sa používajú dve skratky : buď NIS alebo HIS (z angličtiny Hospital Information Systems). Tieto informačné systémy majú za cieľ prepojiť zdravotnícke zariadenia tak, aby fungovala elektronická komunikácia medzi nimi.

Snahou štátnej správy je vybudovať národný informačný systém, a názory na spôsob jeho vytvorenia sa líšia. Ideálom môže byť centrálne vytvorený informačný jednotný systém, v praxi je ale také riešenie drahé a málo reálne. Znamenalo by to zrušiť existujúce systémy, ktoré v rôznych zdravotníckych zariadeniach bežia na nejednotných bázach a nahradiť ich celoplošne novým systémom.

Dnes je uprednostňované tzv. klastrové riešenie. Klastry sú geograficky koncentrované zoskupenia nezávislých firiem a inštitúcií (napríklad nemocníc). Môže ísť dokonca o konkurenčné zariadenia. Súčasne spolu tieto firmy a inštitúcie navzájom kooperujú s cieľom upevniť a zvýšiť konkurencieschopnosť. Zdravotnícke zariadenia spojené do klastrov sú motivované ku kooperácii nutnosťou riešiť rad podobných problémov. Spolupráca môže rad obmedzení prekonať. Nemocnice, ktoré sa do klastra spojí, tým získavajú rad benefitov, zatiaľ čo tie, ktoré zostanú mimo, sú konkurenčne znevýhodnené na trhu zdravotníckych služieb. Vytváranie klastrov je navyše podporované z fondov Európskej únie, čo je tiež dôležitá motivácia.

Nemocničné integrované systémy sú komplexné integrované informačné systémy, ktoré riadia prevádzku nemocnice a spravujú všetky jeho aspekty, napríklad zdravotné, administratívne, finančné alebo právne. V praxi sa jedná o nahradenie klasického papierovania počítačovým systémom a teda zjednodušenie administratívnej práce spojenej so zdravotníckymi zariadeniami.

Štruktúra nemocničných informačných systémov má tri hlavné úrovne: centrálnu, regionálnu a zameranú na konkrétneho pacienta. Komunikácia neprebieha priamo medzi zariadeniami, ale prostredníctvom serveru. To znamená, že lekár neposiela informácie o pacientovi zdravotníckemu zariadeniu napríklad emailom. Dáta vloží do systému, kde si ich v prípade potreby prehliadne každý, kto má na to oprávnenie.

Nemocničné informačné systémy majú za cieľ zlepšiť prístup k informáciám o pacientoch prostredníctvom centrálneho elektronického informačného systému. Cieľom je zefektívnenie toku informácií a ich dostupnosť pre lekárov a ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Do systému sú zaznamenávané informácie o pacientoch, výsledky laboratórnych vyšetrení, informácie od ďalších lekárov apod. Vyšetrujúci lekár si môže jednoducho zobraziť osobné informácie, výsledky testov, či predchádzajúcu medikáciu. Toto všetko zlepšuje starostlivosť o pacienta a jeho bezpečnosť.

Nemocničné informačné systémy sa skladajú z jednej alebo viacerých softvérových komponentov. Môžu obsahovať rôzne rozšírenia podľa druhu špecializácie v odbore, napríklad laboratórny informačný systém (LIS), rádiologický informačný systém (RIS), alebo systém pre archiváciu obrázkov a komunikáciu (PACS).

Hlavným cieľom nemocničných informačných systémov je dosiahnuť čo najlepšej podpory v oblasti starostlivosti o pacienta a poskytovať dôležité údaje v prípade potreby. Z hľadiska technického sú na informačné systémy kladené predovšetkým tieto požiadavky: správne ukladanie dát, spoľahlivosť, rýchla dostupnosť a bezpečnosť dát a nižšie náklady na prevádzku. Fungujú hlavne ako zdroj informácií o pacientovej zdravotnej histórii. Dáta musia byť uchované na bezpečnom mieste a systém kontroluje, kto a za akých podmienok má k informáciám prístup.

Zdravotníci koordinujú starostlivosť tým, že poskytujú informácie o zdravotnom stave pacienta a históriu návštev u lekára. Je umožnená interná i externá komunikácia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Navyše môžu obsahovať oficiálnu dokumentáciu zdravotníckeho zariadenia, finančné správy, personálne dáta alebo tiež stav skladových zásob. Zariadenie chráni pred nečitateľnosťou rukopisu, problémami s preplnením skladu, konfliktami pri rozpise služieb personálu, pred chybami v oficiálnej dokumentácii (napríklad v oblasti daní).

Prvou snahou o vybudovanie nemocničného informačného systému v ČR bol kontroverzný projekt elektronickej zdravotnej knižky spoločnosti IZIP. Do tohto systému boli zapojené len niektoré subjekty, ktoré zadávali dáta niektorých pacientov. Komunikácia prebiehala jednosmerne, dáta zasielali len z klinického (alebo laboratórneho) systému do systému IZIP. Problémom bolo udržiavanie a aktuálnosť validných pacientskych dát. Mohlo sa stať, že pacient v danú chvíľu navštívil viac zariadení a nie zo všetkých boli odoslané kompletné dáta aj do elektronickej zdravotnej knižky. V konečnom dôsledku zdravotník nemal a nemohol mať prístup ku všetkým aktuálnym údajom o pacientovi. Ďalšou nevýhodou boli vysoké náklady na údržbu tohto systému a malá motivácia zainteresovaných subjektov. Celý projekt skončil neúspešne.

Jedným zo súčasných trendov je vytvárať zdravotné holdingy, čo je zoskupovanie nemocníc do jedného celku napr. regionálnych zdravotníckych zoskupení. Cieľom je zvýšiť kvalitu poskytovanej starostlivosti pacientom, zvýšiť možnosti kontroly a riadenia jednotlivých zdravotníckych zariadení a v neposlednom rade priniesť úspory. To sa netýka len súkromných zariadení, ale aj krajských zdravotníckych celkov. Do systému sa zapájajú aj ďalšie subjekty, ako napríklad polikliniky, ambulancie praktických a odborných lekárov apod. Táto integrácia umožňuje lepšie možnosti v zdieľaniu dát. Samozrejmosťou je zabezpečenie vysokej ochrany citlivých dát, ktoré sú poskytované.

V Českej republike je používaných niekoľko rôznych nemocničných informačných systémov. Medzi ne patrí napríklad Stapro, Amis, T-systems a ďalšie. Podľa môjho názoru jediný NIS, ktorý plne spĺňa požiadavky na regionálny systém, je Integrovaný klinický informačný systém IKIS, ktorý vyvinula česká spoločnosť Medical Systems. IKIS zjednocuje rôzne systémy zdravotných zariadení, technologicky integruje, umožňuje elektronickú komunikáciu, výmenu dát a prináša úspory. Pre zavedenie tohto systému do praxe je nutnosťou splnenie niekoľkých požiadaviek. Dôležitým faktorom je ochota jednotlivých zariadení spolupracovať. To sa podarilo vďaka implementácii systému v rámci spoločnosti, ktorá prevádzkuje v ČR 11 nemocníc, v SR 4 nemocnice a niekoľko ďalších zdravotníckych zariadení. Systém bol spustený naraz v celom zariadení a nie v etapách.

Úspory prináša centrálna správa. Vzniká úspora nákladov na informačné a komunikačné technológie, pri vykazovaní starostlivosti zdravotným poisťovniam, riadenie kvality apod. a tiež zamedzením opakovaných vyšetrení pacienta, ktoré by z dôvodu nemožnosti zdieľania dát boli vykonávané.

MUDr. Leoš Středa, autor diéty StředaFormDoc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.  je známy český lekár, docent Univerzity Karlovej v Prahe a držiteľ filipínskeho Rádu Rytierov Dr. José Rizala. Je autorom odborných kníh, lekárskych učebníc, popularizoval zdravú výživu, diéty, chudnutie, eHealth a telemedicínu. Jeho diéta na schudnutie StředaForm patrí k najúspešnejším. Je autorom systému telemedicínského monitoringu a liečby obezity v rámci programu eHealth.

Komentáře nejsou povoleny.