eHealth a telemedicína 8

Klinická telemedicína
prevzaté zo Zdravotníckych novín (26.8.2013)

Elektronické zdravotníctvo, eHealth, ako zastrešujúci odbor, má niekoľko súčastí. Veľa z nich zasahuje skôr do organizačných záležitostí, politiky, štátnej správy a technickej oblasti. Lekárskou aplikáciou je potom telemedicína zameraná na dištančné poskytovanie lekárskej a zdravotnej starostlivosti. V minulom diele som hovoril o telemedicínskom sledovaní obéznych pacientov v rámci českej Fakulty biomedicínskeho inžinierstva ČVUT. Nadváha, obezita, diéty a chudnutie určite nie sú jediné telemedicínske aplikácie.

Využitie telemedicíny v jednotlivých lekárskych odboroch má spoločné prvky. Klinická starostlivosť na diaľku pomáha eliminovať bariéry a zlepšuje prístup k zdravotným službám. Je tak s výhodou využiteľná v núdzovej a intenzívnej starostlivosti, rovnako ako v starostlivosti o chronických pacientov. Bez ohľadu na medicínsky odbor, v ktorom sa telemedicína využíva, možno jej základné okruhy pôsobenia rozdeliť do štyroch kategórií :

1. transfer informácií,
2. diaľkový monitoring,
3. terapia na diaľku,
4. telemedicínske vzdelávanie.

Transfer telemedicínskych informácií
Pre transfer telemedicínskych informácií nie je vyžadovaná komunikácia odosielateľa v reálnom čase s príjemcom. Preto sa zvyčajne využíva prepojovanie správ “store and forward” (slovensky ulož a pošli ďalej), kde sa využíva medzistanic (uzlov), ktoré najprv overí integritu dát, a potom ich ešte len odošlú ďalej. Zníži sa tak zaťaženie siete tým, že chybné dáta sú odstránené. V praxi sa jedná obvykle o prepojovanie paketov, ktoré umožnia napr. prepravu alternatívnou cestou pri výpadku niektorého spoja či prenos len chýbajúcej časti správy. Dáta sú najprv zaznamenané a až potom sú odoslané. Takýto prenos je vhodný napríklad na prenos obrazových dát, preto je využívaný napríklad v telerádiológii k prenosu rádiodiagnostických snímkov alebo telepatológii k prenosu napr. histopatologických snímkov. Pre archiváciu telemedicínskych obrazových informácií, a to ako statických, tak dynamických, bol vyvinutý systém PACS (skratka z angl. Picture Archiving and Communication Systém, česky Systém pre archiváciu obrázkov a komunikáciu), ktorý pracuje na dátovom štandardu DICOM. Možno si spomeniete na diel, ktorý sa zaoberal dátovými štandardami v eHealth. Okrem tých dvoch základných, DASTA a HL7, existujú štandardy cielené. Práve DICOM je štandard pre zobrazovanie, distribúciu, skladovanie i tlač medicínskych dát nasnímaných zobrazovacími metódami (ako RTG, CT alebo NMR). Štandard DICOM opisuje spôsob ukladania a prenosu informácií vzniknutých v rôznych digitálnych diagnostických zariadeniach (označovaných často ako modality). Zariadenie (modality) pracujú a komunikujú na základe tohto štandardu. DICOM popisuje, ako majú byť informácie uložené a prenášané, aká má byť obrazová komprimácia apod. Technológia PACS umožňuje hospodárne skladovanie a ľahký prístup k obrazovej dokumentácii z rôznych medicínskych pracovísk, napr. RTG snímkom, a medicínskym dátam vydávaným zobrazovacími metódami ako ultrazvuk, magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, CT, mamografia, digitálna a počítačová rádiografia, ale aj oftalmológia či endoskopia. Tieto špecializované zariadenia generujú veľký objem dát, preto je pre PACS typická práca s veľkým objemom dát. PACS je nielen konceptom archivácie uvedených obrazových informácií, ale súčasne riadi prístup k týmto informáciám.

Telemonitorovanie
Diaľkový monitoring naopak vyžaduje komunikáciu odosielateľa s príjemcom v reálnom čase, kedy je umožnená okamžitá reakcia lekára či zdravotníka na podnet pacienta. Zvyčajne je to pri videokonferencii, ktorá je spojená s kontrolou monitorovacieho zariadenia na diaľku (pacient má doma interaktívne zariadenie pre kontrolu parametrov s internetovou konektivitou a lekár cez sieť vyhodnocuje a odporúča ďalší postup). Periférne zariadenie môže byť pripojené k počítaču alebo mobilnému telefónu, môže však byť sledované aj v rámci videokonferencie. Lekár môže tak získavať včasné informácie pre záchranu života, ale aj diaľkovo vyhodnocovať sledované parametre u chronicky chorého pacienta (napr. hodnoty glykémie u diabetikov, namerané pri domácom self-monitoringu). V rámci monitoringu je možné však využívať aj “store and forward” technológie, kedy sú údaje od pacienta prenášané k lekárovi s možnosťou konzultácie ešte ďalšími odborníkmi a následná reakcia idúca späť k pacientovi (napr. cez videokonferenciu alebo mobilný telefón), je oneskorená. Toto oneskorenie môže byť rádovo v minútach, reakcia však môže byť odložená aj o niekoľko dní. Zvyčajne je to pri sledovaní parametrov ako krvný tlak, hmotnosť, monitoring denné aktivity, ale aj priebežný monitoring glykémie alebo výsledky pulzných oximetrov pri starostlivosti o chronické či dlhodobo choré. Vzdialené sledovanie parametrov môže byť aj trvalé, kedy údaje zo snímačov telemonitorovacie prístrojov (váhy, glukomery, monitory krvného tlaku a ďalšie) sú odovzdávané do externého monitorovacieho centra. Trvalé sledovanie je obvyklé napr. pri vykonávaní nočnej peritoneálnej dialýzy (domáca dialýza), kontrole a komunikácii s pacientmi na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Diaľkový monitoring je využívaný v ďalších disciplínach, najmä v teleoftalmológii, telekardiologii, teleaudiologii, telestomatologii, v diaľkovej starostlivosti o duševné zdravie (napr. videokonferencie s psychológom či psychiatrom), teleneurologii (najmä pri starostlivosti o pacientov po cievnej mozgovej príhode), teleradiobiologii, telerehabilitaci, ale aj odboroch označovaných ako telenursing (diaľková starostlivosť zdravotných sestier) a telehomecare (diaľková domácej starostlivosti ).

Diaľková terapia
Terapia na diaľku funguje na princípe geografickej vzdialenosti pacienta a lekára. Diagnostické aj terapeutické výkony sprostredkuje výhradne technika. Môže ísť o diaľkovú terapiu pacienta v domácom prostredí, ale aj o sprostredkovanie napr. chirurgickej terapie na diaľku medzi medicínskymi pracoviskami. Vývoj chirurgických metód na diaľku vznikol z potrieb armády a vojnovej chirurgie (oddelenie lekára od bojovej zóny), v experimentálnom štádiu sa využíva aj v rámci chirurgických zákrokov pomocou robotov apod. Využitie diaľkovej terapie je aj v telepsychiatrii , psychoterapii cez internet či logopédii.

Telemedicínsky e-learning
Telemedicínske vzdelávanie úzko súvisí so zdieľaním dát medzi jednotlivými lekármi. Prínosom sú aj videokonferencie, pri ktorých sa lekári na diaľku zoznamujú s metódami uplatňovanými na inom pracovisku. Vďaka prenosovej kapacite a možnosti online prezentácie sú videokonferencie a telemosty účinným vzdelávacím prostriedkom. Existujú aj databáze s diagnostickými informáciami (napr. atlas fyziologických nálezov v DICOM formáte pre študentov medicíny).

MUDr. Leoš Středa, autor diéty StředaForm

MUDr. Leoš Středa, autor

Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D
je známy český lekár, docent Univerzity Karlovej v Prahe a držiteľ filipínskeho Rádu Rytierov Dr. José Rizala. Je autorom odborných kníh, lekárskych učebníc, popularizoval zdravú výživu, diéty, chudnutie, eHealth a telemedicínu. Jeho diéta na schudnutie StředaForm patrí k najúspešnejším. Je autorom systému telemedicínského monitoringu a liečby obezity v rámci programu eHealth.

Komentáře nejsou povoleny.