eHealth a telemedicína 3

Telemedicína v histórii 
Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D.
Centrum pre eHealth a telemedicíny
1. lekárska fakulta UK
 

Elektronizované a informatizované zdravotníctva, čiže eHealth, je pojem, ktorý sa ani toľko nemusí týkať zdravotníkov. Ide o termín používaný hlavne v koncepcii zdravotníctva a zahŕňa v aplikácie z radu ďalších oblastí – organizácia a logistika, verejná správa, informačné a telekomunikačné technológie. Súčasťou eHealth je tiež telemedicína, ktorá sa už konkrétnym medicínskym odborom.

Máme v našom seriáli za sebou slovníček pojmov z odboru eHealth aj telemedicíny. Minule som pripomenul historické medzníky elektronizovaného zdravotníctva, ktoré sa na medicínske scéne objavilo prvýkrát v roku 1999. eHealth postupne pod svoje krídla pohltilo aj telemedicína, ktorá má historické korene omnoho hlbšie. Diaľková komunikácia medzi pacientom a lekárom sa objavila už dávno pred nástupom počítačov. K počiatkom telemedicíny bývajú uvádzané aj situácie, kedy napr člen rodiny došiel k lekárovi či liečiteľmi, opísal mu choroba a priniesol od neho liek alebo opis liečebného. To nepotrebovalo žiadnu technológiu. Stačila ľudská sila. Prenos informácií mohol byť písomný alebo slovné.

Korene v armáde a námorníctvu

Systém poslov bol veľmi často využívaný v armáde, pretože tá sa často nachádzala mimo oblasti ľahko dostupnej lekárskej starostlivosti. Obdobná situácia je aj v námorníctve. V ňom je už od čias starovekého Grécka využívaný systém vlajkových signálov. Vlajky môžu vyjadrovať jednotlivé písmená. Takáto komunikácia je veľmi zdĺhavá, preto existujú vlajky, ktoré majú dopredu dohodnutý medzinárodný význam (napr. vlajka Žiadam lekársku pomoc či vlajka s významom Mám na palube lekára, či často používaná Všetci na palube zdraví alebo Žiadam povolenie na pristátie alebo k tranzitu.

Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje v definícii telemedicíny elektronickú komunikáciu a prenos informácií pomocou telekomunikačných technológií. Podľa takejto definície možno za telemedicíny označovať tie aplikácie, ktoré vznikli po Marconim. Marchese Guglielmo Marconi až v roku 1901 poslal prvú správu morzeovky cez Atlantický oceán. Pri písaní sa mi vybavuje rada Járy Cimrmana z filmu Jára Cimrman, ležiaci, spiace: “Skúste to bez drôtov, milý Marconi. ”

V Európe boli telemedicínskej počiatky posunuté až do 30. rokov minulého storočia, a tiež boli využívané najprv v námorníctve. Dodnes napríklad funguje systém C.I.R.M. (Centro Internazionale Radio Medico) založený talianskym profesorom Guidom Guide. C.I.R.M. funguje ako bezplatná medicínska rádiová asistencie pre posádky všetkých lodí bez ohľadu na to, pod akou vlajkou plávajú. Nepretržite udržujú kontakt medzi lekárom s loďou, ktorej posádka potrebuje rádiovú medicínsku pomoc. Táto komunikácia prebieha až do príchodu lode do prístavu a odovzdanie pacienta do odbornej starostlivosti, prípadne až do úplného uzdravenia pacienta na lodi.

Začalo to v Austrálii

Prvopočiatky rádiové telemedicíny majú pochopiteľne svoje hlavné korene v Austrálii, kontinentu s veľkými vzdialenosťami medzi jednotlivými sídlami. Ako učebnicový príklad rádiového bezdrôtového spojenia bývajú uvádzané morzeovky zasielané pokyny lekára JJ Hollanda, ktorý telegraficky z austrálskeho Perthu inštruoval poštmajstra Tuckett do 2900 kilometrov vzdialeného mestečka Halls Creek. Ten podľa jeho pokynov ošetroval vážne poraneného chovateľa, ktorý sa zranil pri páde z koňa. Záznam tejto udalosti z roku 1917 je uložený vo Zdravotným vojenskom a veteránske centre v Brisbane v Austrálii.

Iným austrálskym historicky významným počinom bolo napr využitia pedálom poháňané vysielačky pre spojenie s Kráľovským leteckým lekárskym servisom (Royal Flying Doctor Service) v roku 1929. Vynálezca, inžinier komunikácií Alfred Traeger, umiestnil základné rádiostanicu do lietadla tejto spoločnosti av rôznych vzdialených oblastiach inštaloval svoj vynález, pedálom poháňané rádiostanice a vyučoval ich obsluhu komunikáciu prostredníctvom Morseovej abecedy. Nebola skrátka všade elektrina, ako je tomu dnes.

Telefón a telemedicína

Už v roku 1905 viedol holandský fyziológ, neskorší nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, Prof. Willem Einthoven pokusy s prenosom EKG na vzdialenosť 1,5 km z nemocnice do svojej laboratória telefónnym káblom. Je dochovaný telekardiogram zdravého a statného muža z 22. marca toho istého roku, na ktorom sú viditeľné zmeny, ktoré boli pripísané jeho prebiehanie medzi laboratóriom a nemocnicou pri porovnávaní diaľkového a laboratórneho EKG.

V každodennej praxi umožňoval telefón spočiatku jednotlivcom volať lekára či nemocnicu. Až neskôr dochádzalo k praktickým prenosom EKG cez telefónne linky. Obmedzené frekvenčné pásmo “drôtových” telefónov (300 až 3400 Hz) a výrazná miera rušenia a šumov obmedzovali však použitie analógovej telefónie pre telemedicínske použitie. K rozvoju dochádza až s rozvojom telefónov mobilných, ktoré využívajú digitálne prenosy.

Americké futuristické vízie

Skôr ako zaujímavú poznámku, než skutočný míľnik v histórii telemedicíny, uvádzam titulná stránka amerického časopisu Radio News z apríla roku 1924. Časopis uverejnil obrázok, na ktorom chorý chlapec komunikuje na diaľku s lekárom prostredníctvom TV obrazovky. Z moderného dnešného pohľadu ide o videokonferenciu s diaľkovým stetoskopom a pravdepodobne aj tlačiarňou, prostredníctvom ktoré dostal malý pacient recept. Jediným problémom nápadu bola neexistencia reálnej televízne technológie v vtedajšej dobe. Obrázok bol označený titulkom: The Radio Doctor – Maybe! (Doktor cez rádio – Možno!). Nezabudnime, že v uvedenom roku ešte neexistovala ani televízie, jej objav je datovaný až do roku 1929. Uvedený obrázok je v rade publikácií uvádzaný ako predzvesť dnešnej modernej telemedicíny.

O rok neskôr vyšiel v časopise Electrical Experimenter (Elektrický experimentátor) článok luxemburského emigranta do Spojených štátov Hugo Gernsbacka o zariadenia budúcnosti, ktoré sa bude volať Teledactyl, a ktoré raz v budúcnosti umožní lekári nielen vidieť pacientmi cez obrazovku, ale zároveň umožní sa pacientov dotknúť pomocou robotických paží. Autor podrobne opísal manipuláciu lekára s robotickými končatinami. Všetky kroky, ktoré lekár robí pomocou ovládacích prvkov sa opakujú rádiom na diaľku. Vzdialené ovládacie prvky majú zároveň niektoré senzory, takže sú dôležité pre prípadnú diagnostiku.

Dnešné robotická chirurgia využíva aplikácií, ktoré už vtedy existovali vo fantázii vedcov. Lenže my dnes riešime otázky iné. Budú robotické operácie hradiť poisťovne alebo ide o nadštandard? Rovnaké otázky však vznikajú aj v ďalších odboroch. V diabetológii vďaka umožní glukomery s internetovou konektivitou okamžitú kontrolu glykémie lekárom u pacienta, ktorý môže byť doma. Obrovská úspora času ako pacienta, tak lekára. Bude však o také úspory záujem? Uhradí je zdravotné poistenie? Alebo bude byrokracie ďalšou

MUDr. Leoš Středa, autor diéty StředaForm

MUDr. Leoš Středa, autor

Doc. MUDr. Leoš Středa, Ph.D. je  je známy český lekár, docent Univerzity Karlovej v Prahe a držiteľ filipínskeho Rádu Rytierov Dr. José Rizala. Je autorom odborných kníh, lekárskych učebníc, popularizoval zdravú výživu, diéty, chudnutie, eHealth a telemedicínu. Jeho diéta na schudnutie StředaForm patrí k najúspešnejším. Je autorom systému telemedicínského monitoringu a liečby obezity v rámci programu eHealth.

Komentáře nejsou povoleny.